Život Prešova
online
online
Rusi sťahujú vojakov od východných hraníc Ukrajiny
31.03.2014 Celý región
Paríž 31. marca (TASR) - Rusko začalo sťahovať svoje jednotky dislokované pri východných hraniciach Ukrajiny, informovalo dnes ukrajinské ministerstvo obrany.
Podľa neho zatiaľ nie je jasné, či ide o plánovanú rotáciu jednotiek, alebo výsledok rokovaní ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s jeho americkým kolegom Johnom Kerrym, ktorí sa zišli v nedeľu v Paríži.
Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda, odvolávajúcej sa na vedúceho Centra vojensko-politických štúdií Dmytra Tymčuka, v pohraničí je teraz do 10.000 ruských vojakov.
"Pravdepodobnosť (ich) vpádu sa podstatne znížila. Povedzme: ak sme pred týždňom hovorili, že pravdepodobnosť vpádu (ruských vojsk) je 80-percentná, teraz hovoríme o 50 percentách," uviedol Tymčuk na svojej facebookovej stránke.
Podľa ruských médií sa Lavrov a Kerry dohodli na pláne urovnania krízy na Ukrajine, ktorá vznikla v súvislosti s obsadením Krymského polostrova ruskými jednotkami.
Plán, ako informovala rozhlasová stanice Echo Moskvy, pozostáva zo štyroch bodov. Ide o návrat ruských vojsk na miesta, kde boli dislokované do 1. marca; medzinárodné inšpekcie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na celom území Ukrajiny, vrátane Krymu; priamy dialóg medzi Moskvou a Kyjevom - ak to bude potrebné aj za účasti zástupcov medzinárodného spoločenstva; uznanie výsledkov predčasných prezidentských volieb, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia 25. mája.
V pláne údajne nie je zmienka o vrátení Krymu Ukrajine, uviedla s odvolaním sa na ruské médiá agentúra UNIAN. Lavrov na schôdzke označil za kľúčovú ruskú požiadavku federalizáciu Ukrajiny.
Medzičasom Ukrajina tento návrh odmietla a v súvislosti s nedávnymi Lavrovovými výrokmi pre rôzne ruské médiá Rusku odporučila, aby namiesto diktovania svojich ultimatívnych požiadaviek venovalo pozornosť katastrofálnej situácii a bezpráviu, v ktorom sa v Rusku ocitajú národnostné menšiny, vrátane ukrajinskej.
Kerry a Lavrov chcú riešiť krízu na Ukrajine diplomatickou cestou
Spojené štáty a Rusko sa nedohodli na tom, ako ukončiť patovú situáciu na Ukrajine, hoci obe strany súhlasia, že kríza sa musí vyriešiť mierovou cestou. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Washington a Moskva presadzujú značne rozdielne návrhy na utíšenie nepokojov a deeskaláciu krízy. Rusko pritom pokračuje so zhromažďovaním jednotiek na hraniciach s Ukrajinou.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyzval Moskvu, aby svoje jednotky okamžite stiahla. Odmietol tiež diskusiu o ruskom návrhu, aby sa Ukrajina stala voľnou federáciou regiónov, kým o tom nebudú chcieť rokovať Ukrajinci.
Hoci sa USA a Rusko zhodnú na tom, že kríza na Ukrajine vyžaduje diplomatické riešenie, ani štyri hodiny rokovaní Kerryho so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom nedokázali prekonať napätú patovú situáciu medzi Západom a Ruskom, ako v tejto otázke pokračovať.
Kerry a Lavrov v nedeľu rokovali v Paríži. Rozhovory oboch šéfov diplomacií boli súčasťou širších diplomatických snáh zmierniť krízu na Ukrajine po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča a po anektovaní Krymského polostrova Ruskom.
USA a Rusko presadzujú rozdielne názory na deeskaláciu krízy na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho ruský rezortný partner Sergej Lavrov sa na nedeľňajších rokovaniach v Paríži zhodli na tom, že ukrajinská kríza sa musí vyriešiť diplomatickou cestou.
Kerry na tlačovej konferencii po skončení štvorhodinových rozhovorov zdôraznil, že Spojené štáty neakceptujú riešenie, do ktorého nebude zapojená vláda v Kyjeve. Lavrovovi dal jasne najavo, že Washington naďalej považuje postup Ruska na Kryme za "nelegálny a nelegitímny".
K deeskalácii napätia musí Rusko prispieť aj stiahnutím svojich vojakov z pozdĺž hraníc s Ukrajinou, ktorých sa tam odhadom nachádza okolo 40.000. Títo vojaci vytvárajú podľa Kerryho na Ukrajine "atmosféru strachu a zastrašovania", aj keď sa nachádzajú na území Ruska. Dodal, že Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo budú naďalej podporovať územnú celistvosť Ukrajiny a jej obyvateľov "pri určovaní ich vlastnej budúcnosti".
Lavrov na separátnej tlačovej konferencii v Paríži potvrdil, že Rusko bude toto právo Ukrajiny rešpektovať. Zároveň však konštatoval, že Ukrajina nemôže fungovať ako jednotný štát, ale ako voľná federácia regiónov, ktoré by si mohli vyberať svoje vlastné ekonomické modely, jazyk a náboženstvo. Po každej voľbe nového prezidenta mala Ukrajina novú ústavu, čo podľa Lavrova ukazuje, že "model jednotného štátu nefunguje".
Kerry k ruskému návrhu federalizácie Ukrajiny poznamenal, že o tom musia rozhodnúť Ukrajinci.
Rozhovory oboch šéfov diplomacií sú súčasťou širších diplomatických snáh zmierniť krízu na Ukrajine po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča a anektovaním Krymského polostrova Ruskom.
Podľa neho zatiaľ nie je jasné, či ide o plánovanú rotáciu jednotiek, alebo výsledok rokovaní ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova s jeho americkým kolegom Johnom Kerrym, ktorí sa zišli v nedeľu v Paríži.
Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda, odvolávajúcej sa na vedúceho Centra vojensko-politických štúdií Dmytra Tymčuka, v pohraničí je teraz do 10.000 ruských vojakov.
"Pravdepodobnosť (ich) vpádu sa podstatne znížila. Povedzme: ak sme pred týždňom hovorili, že pravdepodobnosť vpádu (ruských vojsk) je 80-percentná, teraz hovoríme o 50 percentách," uviedol Tymčuk na svojej facebookovej stránke.
Podľa ruských médií sa Lavrov a Kerry dohodli na pláne urovnania krízy na Ukrajine, ktorá vznikla v súvislosti s obsadením Krymského polostrova ruskými jednotkami.
Plán, ako informovala rozhlasová stanice Echo Moskvy, pozostáva zo štyroch bodov. Ide o návrat ruských vojsk na miesta, kde boli dislokované do 1. marca; medzinárodné inšpekcie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe na celom území Ukrajiny, vrátane Krymu; priamy dialóg medzi Moskvou a Kyjevom - ak to bude potrebné aj za účasti zástupcov medzinárodného spoločenstva; uznanie výsledkov predčasných prezidentských volieb, ktoré sa na Ukrajine uskutočnia 25. mája.
V pláne údajne nie je zmienka o vrátení Krymu Ukrajine, uviedla s odvolaním sa na ruské médiá agentúra UNIAN. Lavrov na schôdzke označil za kľúčovú ruskú požiadavku federalizáciu Ukrajiny.
Medzičasom Ukrajina tento návrh odmietla a v súvislosti s nedávnymi Lavrovovými výrokmi pre rôzne ruské médiá Rusku odporučila, aby namiesto diktovania svojich ultimatívnych požiadaviek venovalo pozornosť katastrofálnej situácii a bezpráviu, v ktorom sa v Rusku ocitajú národnostné menšiny, vrátane ukrajinskej.
Kerry a Lavrov chcú riešiť krízu na Ukrajine diplomatickou cestou
Spojené štáty a Rusko sa nedohodli na tom, ako ukončiť patovú situáciu na Ukrajine, hoci obe strany súhlasia, že kríza sa musí vyriešiť mierovou cestou. Informovala o tom dnes agentúra AP.
Washington a Moskva presadzujú značne rozdielne návrhy na utíšenie nepokojov a deeskaláciu krízy. Rusko pritom pokračuje so zhromažďovaním jednotiek na hraniciach s Ukrajinou.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry vyzval Moskvu, aby svoje jednotky okamžite stiahla. Odmietol tiež diskusiu o ruskom návrhu, aby sa Ukrajina stala voľnou federáciou regiónov, kým o tom nebudú chcieť rokovať Ukrajinci.
Hoci sa USA a Rusko zhodnú na tom, že kríza na Ukrajine vyžaduje diplomatické riešenie, ani štyri hodiny rokovaní Kerryho so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom nedokázali prekonať napätú patovú situáciu medzi Západom a Ruskom, ako v tejto otázke pokračovať.
Kerry a Lavrov v nedeľu rokovali v Paríži. Rozhovory oboch šéfov diplomacií boli súčasťou širších diplomatických snáh zmierniť krízu na Ukrajine po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča a po anektovaní Krymského polostrova Ruskom.
USA a Rusko presadzujú rozdielne názory na deeskaláciu krízy na Ukrajine
Americký minister zahraničných vecí John Kerry a jeho ruský rezortný partner Sergej Lavrov sa na nedeľňajších rokovaniach v Paríži zhodli na tom, že ukrajinská kríza sa musí vyriešiť diplomatickou cestou.
Kerry na tlačovej konferencii po skončení štvorhodinových rozhovorov zdôraznil, že Spojené štáty neakceptujú riešenie, do ktorého nebude zapojená vláda v Kyjeve. Lavrovovi dal jasne najavo, že Washington naďalej považuje postup Ruska na Kryme za "nelegálny a nelegitímny".
K deeskalácii napätia musí Rusko prispieť aj stiahnutím svojich vojakov z pozdĺž hraníc s Ukrajinou, ktorých sa tam odhadom nachádza okolo 40.000. Títo vojaci vytvárajú podľa Kerryho na Ukrajine "atmosféru strachu a zastrašovania", aj keď sa nachádzajú na území Ruska. Dodal, že Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo budú naďalej podporovať územnú celistvosť Ukrajiny a jej obyvateľov "pri určovaní ich vlastnej budúcnosti".
Lavrov na separátnej tlačovej konferencii v Paríži potvrdil, že Rusko bude toto právo Ukrajiny rešpektovať. Zároveň však konštatoval, že Ukrajina nemôže fungovať ako jednotný štát, ale ako voľná federácia regiónov, ktoré by si mohli vyberať svoje vlastné ekonomické modely, jazyk a náboženstvo. Po každej voľbe nového prezidenta mala Ukrajina novú ústavu, čo podľa Lavrova ukazuje, že "model jednotného štátu nefunguje".
Kerry k ruskému návrhu federalizácie Ukrajiny poznamenal, že o tom musia rozhodnúť Ukrajinci.
Rozhovory oboch šéfov diplomacií sú súčasťou širších diplomatických snáh zmierniť krízu na Ukrajine po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča a anektovaním Krymského polostrova Ruskom.
0
www.ZIVOTPO.sk
